Londýn verzus Paríž

Autor: Patrik Ölvecký | 27.10.2011 o 23:38 | (upravené 27.10.2011 o 23:45) Karma článku: 6,11 | Prečítané:  1764x

Je to presne päť týždňov, čo som navštívil Paríž... A je to polroka, čo som bol v Londýne. Rozhodne by bolo správne súhlasiť s tým, že návšteva dvoch najväčších a najvýznamnejších miest Európy za jeden rok dá dosť veľa na to, aby sa človek zamyslel nad tým, ktoré z nich je lepšie, ktoré je príjemnejšie, krajšie, ktoré viac vplýva na city človeka, prípadne ktoré má krajšiu atmosféru. Miesta, ktoré privítajú každoročne niekoľko miliónov turistov, sú pomerne veľkými súpermi. Aj keď sa o tom nijaká príručka pre cestovateľov nezmieňuje, ide o mestá, ktoré vyrastali rovnako dlho, ktoré majú bohatú históriu a ktoré sa stali základom pre veľké množstvo inteligentných ľudí, ktorí ich preslávili i cez svoju prácu. To je tiež aspekt, ktorý z nich robí rivalov bojujúcich o „priazeň" okolitého obyvateľstva.

Zaiste každý má právo na svoj vlastný názor. A ten môže byť radikálne odlišný od názoru druhého jednotlivca. Niekto môže vyzdvihnúť niečo, druhý zasa to druhé. Avšak fakt nepoprie nič. Práve tieto fakty sú dôležité pre to, aby ich niekto vyzdvihol, a aby si z nich napokon niekto spravil vlastný, subjektívnym pohľadom podložený názor...

Moja návšteva Paríža bola prvá... Prvýkrát v živote som sa dostal do mesta, ktoré som počul ospevovať celým svetom. Naopak, v Londýne som tento rok bol už po tretí krát. To je rozdiel. Osobne poznám Londýn ako vlastnú dlaň. Mnohokrát sa zo strany vlastných známych stretávam s akýmsi obdivom. Poznám veľa staníc metra, ulice, na ktorých som bol, no i nebol, pamiatky a ich zákutia... Pre nich obdivuhodné, pre mňa bežné. Paríž som však nepoznal. Keďže zájazd do tohto miesta som neorganizoval súkromne ako tie ostatné, nebolo také ľahké zariadiť si čas podľa vlastných potrieb. No i to mi nebránilo v tom, aby som sa čosi o Paríži naučil: poznať miesta, múzeá, galérie. Mohol som vdýchnuť atmosféru mesta, kde žili také významné osobnosti ako svetoznámi maliari, spisovatelia, herci... Atmosféru mesta pre mnohých najkrajšieho na svete.  

Ako som spomenul v úvode, pocity a názory jedného sa nemusia zhodovať s pocitmi a názormi druhého. Možno hovorí za túto vetu z veľkej časti aj prevaha návštev metropoly Británie nad návštevami metropoly Francúzska, no naozaj Londýn, to je mesto, aké sa vo mne zapísalo veľkými písmenami. Totiž, jeho atmosféru vidím úplne inak. Človek niekedy dokáže vnímať nielen okolie a veci, ktoré sa mu priam núkajú do očí, ale i stránky, ktoré stoja kdesi v jeho podvedomí a dokáže ich vnímať, ale nie popísať. Nikdy by som však neoponoval názoru, že Paríž je krásne mesto. Myslím si, že i ten, kto už svoje obľúbené miesto v tomto svete našiel, by pri návšteve Paríža nezaváhal a zmenil sa na fiktívneho Francúza. Možno by mu vadilo, že v porovnaní s Londýnom je v ňom, podľa mňa, akosi menej zelene. Londýnske parky sú predsa len o trochu známejšie a zaberajú viac než jednu desatinu mesta.

Popri zhustenej doprave si obe môžu podať ruky. Aj doprava je dôležitá rozdielnosť medzi jednotlivými miestami. Hoci aj v jednej metropole, aj v druhej, nájdeme chaos, hluk, dopravné zápchy, jedno musí uznať každý. A síce, že Londýn ako mesto i kolíska niektorých výmyslov sveta, prispel k rozvoju mestskej dopravy vo väčšine miest sveta, aj v Paríži. Metro, červené poschodové autobusy, čierne taxíky... Tie určite patria k najznámejším prostriedkom mestskej hromadnej dopravy vo svete, ktoré užíva jedno jediné mesto.

Azda je tu ešte jedna skutočnosť na porovnanie. Štvrte. Mám na mysli periférne štvrte, ktoré sa nachádzajú v oboch mestách, v Londýne už na okraji centrálnej zóny. Nedokážem zhodnotiť Londýn a Paríž na rovnakej úrovni. Môžem vysloviť iba to, čo viem z vlastnej skúsenosti. Že Londýn je typický svojimi viktoriánskymi štvrťami, hoci rozdielnymi, no vždy pripomínajúcimi, že sa nachádzate v metropole, v ktorej to jednak žije, no na druhej strane domčeky naokolo ešte doteraz zachovávajú ten dojem starého viktoriánskeho Londýna. Tento jav som v parížskej periférii neobjavil, čo mi tu dosť chýbalo. 

Najlepšie však bude, ak to skúsite sami. Garantujem, že z prospektov a obrázkov sa to nedá. Je potrebné zažiť atmosféru miesta a vidieť jeho život na to, aby sme mohli posúdiť, či nám vyhovuje a či je naša mienka o ňom namieste...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?