Môže sa rovnať slovenská architektúra svetovej?

Autor: Patrik Ölvecký | 30.10.2011 o 19:31 | (upravené 30.10.2011 o 19:43) Karma článku: 4,04 | Prečítané:  982x

Hneď v úvode ponúkam odpoveď: áno. Áno, slovenská architektúra sa môže rovnať svetovej. A prečo by nemohla? Na Slovensku predsa v tejto dobe vyrastá obrovské množstvo architektov, čo sa odráža i na zlepšujúcich sa výzoroch našich miest. No možno porovnávať stavby typu polyfunkčné objekty a „miniobchodné" centrá k architektúre, o ktorej je reč? Také jednoduché to zasa nie je...

K napísaniu tohto článku ma neviedol iba záujem o odbor, ale i nedávna udalosť, ktorej záznam som mohol vidieť iba prednedávnom vo vysielaní Slovenskej televízie. Išlo o galavečer Stavba roka 2011, ktorý tak ako vždy priniesol i teraz plné priehrštie architektonických návrhov, ktoré sa na území našej republiky už stihli zrealizovať. Medzi ponúknutými dielami boli i tie gigantickejšie a známejšie: River Park, novostavba terminálu bratislavského letiska a mnohé ďalšie. Avšak ak sa chceme baviť na úrovni porovnávania slovenskej architektúry so svetovou (prinajmenšom európskou architektúrou), mali by sme čiahnuť skôr po tých väčších projektoch, i keď kvalitu možno skúmať i na menších stavbách.

Pre tých, ktorí sa v architektúre, presnejšie v architektúre zo Slovenska, veľmi dobre nevyznajú, bude pomerne ťažké rozpoznávať autorov - projektantov, ktorí za to všetko môžu. Každopádne, každý projekt stojí viac-menej na architektovi, i keď mnoho stavieb poznáme iba navonok a ich projektant pre nás zostáva neznámy. Takými stavbami môžu byť napríklad tie, ktoré majorita obyvateľstva pozná - budova Národnej banky Slovenska, novostavba Slovenského národného divadla, obchodný dom Atrium, či z tých starších most SNP. Málokto však vie, že i za takýmito obrovskými projektmi, snáď ich možno nazvať jednými z najväčších súčasných projektov, stoja rýdzo slovenskí tvorcovia. Dokonalosť týchto stavieb zaručuje i výrok, ktorý som čítal v jednej knihe dejín slovenskej architektúry. V nej stoja slová rakúskeho kritika na margo budovy NBS. Ten ju označuje „za absolútne perfektnú komerčnú architektúru, ktorá by pokojne mohla stáť vo Viedni alebo vo Frankfurte". K tomu treba dodať azda iba to, že o projekt tejto skutočne fascinujúcej stavby, monumentu v bratislavskej panoráme, sa postarali dvaja slovenskí autori Martin Kusý a Pavol Paňák.

Podobne ako v herectve, hudobnom priemysle alebo spisovateľstve, aj v architektúre existuje zopár hviezd. U nás sú nimi napríklad spomínaní Martin Kusý a Pavol Paňák, ktorí okrem stavby už spomenutej navrhli i novostavbu SND spolu s tretím architektom Petrom Bauerom. A potom je tu i Ľubomír Závodný (Atrium, centrála Tatra banky). Zo staršej generácie trebárs Ferdinand Milučký a mnoho, mnoho ďalších, pri ktorých vymenovávaní by rozbolela ruka...

Čo sa týka malých stavieb... Nikdy nerozhoduje kvantita, ale kvalita. O tom rozhodne vraví veľké množstvo polyfunkčných objektov, námestí, domov. Nové technológie a materiály využívané zo strany množstva architektov sú toho dôkazom. Často krát stačí vidieť čo i len maličkú stavbičku, stačiac na to, aby sme prehodnotili svoj názor na našu architektonickú tvorbu.   

Tak teda predsa len i Slovensko má svoje hviezdy... Veď v takomto znení sa niesol galavečer Stavba roka 2011. Isté je i to, že či už niekto architektúre rozumie, alebo nie, vždy sa ocitá vo svete, v ktorom o architektúru nie je núdza. Hlavným problémom našej spoločnosti je však nedostatok priestoru na výstavbu naozaj vábivej architektúry. V malým mestách minimum priestoru na stavanie, v krajských o trochu viac... Najväčší rozvoj tohto odboru možno badať v Bratislave - hlavnom meste.

No kto slovenskú architektúru sleduje, vie, že i keď s trochu malou dušičkou, aj ostatné mestá začínajú jasať. O pár rokov budú žiariť. A takisto slovenská architektúra...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?