Sedem dní ubehlo ako voda. Počas nich prebehlo niekoľko športových súťaží v rôznych disciplínach. Úžasnou vlastnosťou Hier je, že ponúkajú všetko (veď nečudo, že sa o nich hovorí ako o športovom sviatku), a preto si každý môže vybrať, čo sa mu páči. Mnohé športy majú za sebou už aj kompletné vyhodnotenia, víťazné ceremónie, iné prebiehajú, niektoré dokonca ešte ani nezačali. To predurčuje, že olympiáda ľudovo povedané frčí v plnom prúde. Je pred nami ďalší týždeň, v ktorom sa nielen Británia a Londýn poriadne zapotia.
Slovenskí športovci, a snáď aj slovenskí fanúšikovia, sa mohli tešiť, bohužiaľ, len trikrát. Tri bronzové medaile síce vyčaria úsmev na perách Slovákov, avšak v porovnaní s inými štátmi - medailovými veľmocami - môžeme iba snívať. No zaiste je chvályhodné, že si Slovensko udržiava pozitívnu medailovú bilanciu najmä zo športov, v ktorých mu to ide a vždy aj išlo. Napokon, britskí (domáci) olympionici postupne zaberajú, obsadzujú zlaté, strieborné a bronzové miesta a dávajú tak najavo, že ak sú doma, majú tiež nárok na nejaké tie medaile. Pravdepodobne však Číne nešliapne na krk nikto, tá berie medaile jednu po druhej.
A Londýn? Ten žije. Hoci ministerský predseda David Cameron zvoláva samotných Londýnčanov späť domov, diváci prichádzajú a niektoré športoviská praskajú vo švíkoch. Veď v prvý atletický deň bol osemdesiattisícový štadión zaplnený do poslednej bodky, aj keď tých 80.000 tam určite nebolo. A čo sa týka organizácie, myslím si, že aj tá šliape pomerne dobre. Nie som prítomný v zákulisí každého športu, takže čo vychádza na 100%, a čo naopak kolíše, vedia zrejme iba organizátori. Zato ak sa pozriete na postarších rozhodcov na prenosoch atletického zápolenia, pohodlne sediacich na stoličkách uprostred nabitého štadiónu, navyše v elegantných klobúčikoch, pomyslíte si, že všetko naozaj ide tak, ako má. Ak do toho samozrejme neskočí rekord v najdlhšom tenisovom zápase v histórii Olympijských hier...
Verím tomu, že Londýn prekvapuje. Tak ako prekvapil mňa, keď som doň vstúpil prvýkrát vo svojom živote. Ak som sa niekedy vyjadril, že Londýn mi pripadá ako „zabehnuté mesto", tak som to myslel vážne. Pretože to tam žije... a funguje. Držme tomuto skvelému veľkomestu palce do ďalšieho týždňa! Aby sa mu vrátilo to, čo muselo podstúpiť pre celý svet.
