Ak sa to všetko zdá už otrepané, nie je to tak. Všade možno vidieť hlavne učiteľov. Jasné, ich problémy sú evidentné a snáď každý zdravý človek, vynímajúc politikov, ich v ich počinoch podporuje. No pýta sa niekto niečo žiakov? Takmer nie...
Výčitky žiakov a študentov sa dajú vcelku odhadnúť. Mnohým z nich sa nepozdáva zariadenie tried, nemoderné priestory a značný vplyv minulého režimu nielen na výzore školy, ale aj na niektorých postupoch. Opäť „jasné", toto všetko je známe, no čo tak trochu okomentovať to, čo za školské ploty nevyjde a preto o tom vie len niekoľko zainteresovaných a nepatrná časť nezainteresovaných. A síce, ŠKOLSKÁ REFORMA.
Pri spojení „školská reforma" prídu mnohým na um viaceré zmeny vo vzdelávaní, nová koncepcia vzdelávania či pozmenené učebné postupy a počty hodín. Všetko sa to začalo v školskom roku 2009/2010. Vtedy nastúpili prví reformovaní žiaci do škôl a začali robiť niečo iné, než tí predtým. Stredoškoláci pocítili túto zmenu viac, ako si mohol kto myslieť. Len tak pre istotu, toto bude hlavne o stredoškolákoch!
Predstavte si situáciu: žiak osemročného gymnázia, úporne sa snažiaci dosiahnuť vrchol svojho štúdia, šťastne dorazí do posledného ročníka, do oktávy. Povie si: „A už len rok a som na výške!" Na jednej strane nádherná predstava, veď kto by nechcel byť opäť o krok bližšie k životu, na ktorý celý ten čas čaká? Ale potom sa zarazí. Prijímacie pohovory na vysokú školu, maturita... „Napokon, také ľahké to až nebude," povie si. A potom si pomyslí, s uvoľneným pocitom, že to predsa zvládol takmer každý, tak prečo nie práve on?
ALE POZOR! Doteraz to šlo ako po masle... Teda až na tých pár hrozných testov, skúšaní a dní bez akéhokoľvek voľného času... krátkych nocí... fyzika, matematika takmer každý deň... až na to, že naši „štvorroční spolužiaci" mali od začiatku absolútne inú koncepciu, ako my! Áno, i keď s malými trampotami, skĺbiť sa to doteraz dalo. Ale čo teraz? Teraz, keď oktaváni a štvrtáci majú spoločné voliteľné predmety? Oktaváni 2 hodiny do týždňa, štvrtáci 5!
Je celkom možné, že takýto problém nerieši každá škola na Slovensku, no je isté, že kvalita výučby v našich školách takýmto počinom, respektíve počinmi, riadne klesá. Pre doplnenie stačí spomenúť maturitu z anglického jazyka na úrovni B2, ktorá už minulý školský rok začala mnohým poriadne liezť na nervy, pričom nereformovaných oktavánov bez nadmernej prípravy vyjde takýto zásah dosť „draho".
Jedna otázka znie: Na čo bolo toto všetko dobré? Nepochybne, reforma školstva bola v tomto štáte potrebná veľmi dlho. Druhá otázka znie: Prečo to muselo byť opäť bez rozmýšľania? Nebolo by jednoduchšie skĺbiť obe formy štúdií (ak by sme chceli pripustiť, že tu sú aj osemročné gymnáziá)? Pretože hoci v tomto roku oslavujeme posledný ročník prvých reformovaných žiakov, no zároveň prvý ročník trápiacich sa oktavánov, ktorí sú po prvýkrát znevýhodnení... a to dosť!
Na záver už len jedno. Toto nie je o peniazoch. Štrajkujúci učitelia, lekári, zdravotné sestry... Úprimne, ide im HLAVNE o peniaze. No tento háklivý problém je o niečom inom. O neférovosti, ktorá nebude vyriešená dovtedy, pokiaľ niekto nepovie stop. Ibaže to sa na našom území zrejme nikdy nestane... Alebo sa pridáme aj my?